Biely vták

hudba: Anton Rabel/text: Anton Rabel
z albumu: Zatykač

Keď letí na nebi mrak, letí ako biely vták,
letieť s ním chcem ránom belasým.
Vyhľadám topánok pár,do vrecka kus chleba dám
a už kráčam s piesňou na perách.

Refrén: Kráčam lesom, lúkou, mestom snáď.
Viem s gitarou plakať viem sa smiať.

Za úsmev sa odviezť rád, dolu skočiť, zamávať
tam, kde potok zdobí krajinu.
Ľahnúť večer pod hviezd žiar,ráno rosy plnú tvár.
Ďalej krokmi merať krajinu.

Oheň je môj kamarát, nasýti, zaženie chlad,
tak ho kŕmim drevom voňavým.
Rozbaľ batoh, deku snáď, prírodu máš predsa rád,
nech údolím tiahne ohna dym.

Hore

Človek s gitarou

hudba: Claude Gray/text: Ján Čižmár
z albumu: Kamaráti

Príbeh z dávnych čias teraz poviem vám,
príbeh, ktorý snáď nemá zlatý rám.
Niekto stratí sa skôr, než niečo z toho pochopí.
V horách vysokých, kde už končí svet,
v mestách bohatých, čo sú samý kvet,
ľudia poznajú muža, ľad čo slovom roztopí.

Refrén 1:
Sláva už dávno zapadla, prachom roklín vstáva zas.
Melódia v piesni nádej má, stále počujem ten hlas.

V noci prišiel k nám človek a s ním sen,
človek s gitarou, vlasy samá srieň,
že sa odmení za noc svojou vlastnou pesničkou.
Ruka na strunách a s ňou tichý spev
ľahko premenil slzy na úsmev,
potlesk nečaká, ráno zmizne človek s gitarou.

Refrén 2:
Lásku k piesni nechal nám, preto mám ten príbeh rád.
Kto neverí dávnym príhodám, roztopiť nech skúsi ľad.

Ten príbeh stále nedá mi spaťa preto musím tu pieseň hrať.
Nikdy neskončím, nikdy nezostanem s ňou stáť....

Hore

Dvadsať sviečok

hudba: Anton Rabel, text: Anton Rabel
z albumu: Kamaráti

Práve teraz skončil deň,
keď som chcel byť veselý.
Dvadsať sviečok dymí len,
opäť vnáram sa do tmy.

Refrén:
Znovu mám len všednú tvár,
keď počúvam ten tvoj snár.
Neviem splniť tvoje sny,
nie som snáď posledný.

Nikto z hostí nebol sám,
maj si slávnosť veselú.
No aj tak viem, že ťa mám
už len chvíľu nesmelú.

Dvadsať sviečok, lások pár,
bilancia všedných dní.
Chvíľu chmáry, chvíľu žiar,
ja odchádzam stiesnený.

Hore

Električka

hudba: Igor Pavelica, text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Vždy keď ráno vyjdem von, vidím, aký je zhon,
ľudia v električke vravia "to je deň".
Jeden chce ho skvelý mať, iný zas sa stále smiať,
ale nikto zatiaľ nerobí nič preň.

Električka vyzváňa, súboj z časom doháňa,
v nej si náladu hneď spraví každý sám.
Sme tu ako rodina, bije siedma hodina
a už cestujeme všetci sem a tam.

Refrén:
Je to deň, krásny deň, ako sen krásny deň,
je to tým, že je čisté nebo jasné.
Je to tým nadšením, je to tým dojatím,
všetko vôkol nás začína prekrásne.

Električka číslo päť vozí ľudí sem a späť,
iba kúsok miesta nám v nej postačí.
Na zástavke pribrzdí, kŕdeľ detí vypustí
a tak sa ti táto cesta zapáči.

Hore

Jeseň

hudba: Roger Whitaker, text: Anton Rabel
z albumu: Zatykač

Hrdo odchádza sám, snaží sa zabudnúť.
Je koniec detským hrám,
je treba zostarnúť.
Dávno má chuť dať si zelenú,
posledné zbohom dá na cestu zvolenú

Našla ho sláva, má splnených mnoho snov,
no predsa uteká pred jednou otázkou.
Že má sa má, no musel zabudnúť
na rána, keď si sám určoval svoju púť

Zapadlo štastie, sám zostal len s gitarou,
chrbát mu ohol pán s pamäťou deravou.
Volá nás hlasom vyhasnutým,
tažko už pohľadá, čo zhltol času dym.

Hore

Kamaráti

hudba: Don Williams -Good Ole Boys Like Me, text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Na začiatku boli len dvaja, tretí sa pridal k nim.
Chceli vždy víťaziť pravdou nad všetkým zlým.
Každý im závidel štastie, mladosť, silu a chýr,
zo dňa na deň puto rastie, naberá nový štýl.

Refrén:
Najviac bolí pod pás rana, keď ju nečakáš.
Zlý človek sa dobrým málokedy môže stať.
Rozmýšľaj, čo sa stalo, že smutné oči máš,
veď nás to veľa stálo, teraz sme každý sám.

Na klamstvo a faloš našli si vždy dobrý liek.
Len báli sa toho, že príde raz aj na ich smiech.
V živote už to tak chodí, dobré sa strieda so zlým,
svorne sa delili o šťastie svojich všedných dní.

Všetci sme kráčali cestou jediný smer.
Na pol ceste zastali, príčinou bol iný cieľ.
Každý mal už iný plán, jeden tu druhý zas tam.
Je koniec tým detským hrám a ja život pred sebou mám.

Hore

Kamión svet

hudba: Mel Tillis, text: Anton Rabel
z albumu: Kamaráti

Raz pochopím, čo stalo sa s tebou.
S lístkom sa hrám a chcem s tebou byť.
Zostal som sám, izba vonia chlebom.
Vraj radšej mám pre kamión žiť.

Refrén:
Úsmev nesmelý v zrkadle nahnutom
mi tlmočí pár posledných viet.
Na kolesá priviazal ma putom.
Teba nechal zvädnúť ako poľný kvet.

Je rozpálená cesta a rad stromov,
keď nasadám a smútku už niet.
A darček malý poslal som ti domov.
Na mňa čaká môj kamión svet.

Hore

Keď idem ulicou

hudba: Igor Pavelica, text: Peter Brhlovič
z albumu: Kamaráti

Keď idem ulicou, stále ju hľadám,
tú, z ktorej obrazu zostal mi len rám.
Nemôžem zabudnúť na známy obraz,
stretnúť tak maliara, kúpim si ho zas.

Refrén:
Ale má to chybu v tom,
že sú všetci za rohom.
Ja s ňou sa viac nestretnem,
Po ňom sa zľahla zem.

Keď idem ulicou, v duchu si sadám
na starú váľandu prvý raz s nou sám.
Nemôžem zabudnúť na známy obraz,
z plátna ma pohládza modrých očí jas.

Keď idem ulicou, spomínam na jar,
vtedy som neklamal, ja bol som jej maliar.
Nemôžem zabudnúť na známy obraz,
stretnúť ju ešte raz, bol by som ním zas.

Hore

Kockou môjho života hráš

hudba: Igor Pavelica, text: Peter Brhlovič
z albumu: Zatykač

Keď som si ťa ešte pekne z diaľky obzeral,
svet bol nekonečná doska, nikde svetakraj.
Keď si neskôr prišla bližšie, blízko na dotyk,
svet bol zrazu strašne malý,
už len ja a ty.

Refrén:
Fotky z toho obdobia máš,
ten stvorček sveta na nich je náš.

Keď som si ťa zobral domov tajne prvý raz,
chvela si sa ako šteňa, prepáč za výraz.
Keď som teraz stále s tebou prostred štyroch stien,
svet je tvoja hracia kocka,
už z nej nevýjdem.

Refrén:
Kockou môjho života hráš,
tak nech ti padne šestka, len hádž!

Hore

Kôň divoch

hudba: Igor Pavelica, text: Vlado Kohút
z albumu: Kamaráti

Nie je to dávno, som na dostihy koňa trénoval.
A každé ráno sa z jeho behu a ladných skokov radoval.
Bol to kôň divoch a taký krásny ja som o víťazstve sníval,
že na dostihoch sa nikto iný z cieľa viac neradoval

Refrén:
Bol to kôň divoch
a každý mal ho rád, mal ho rád,
že na dostihoch, kto si naňho vsadil,
on vyhral zopárkrát.

A keď štartér na ten dostih
všetkým jazdcom povel dal,
na svojho koňa a rýchle nohy
každý z jazdcov spoliehal.

Tak som vyrazil so svojím koňom,
opájal ma jeho cval.
Až som sa tešil, súperov všetkých
za sebou som nechával.
Už sa blížil cieľ, mali sme ho prvý
ja a môj kôň na dosah.
Ja som si myslel, bol som si istý,
on jazdil ako v mrákotách.

Už ani neviem, ako sa to stalo,
že som trávnik objímal.
A ani nechcem už s iným koňom
rizkovať tak rýchly cval.
Bol to kôň divoch a taký krásny
ja som o víťazstve sníval,
že na dostihoch už som sa s ním
viac do cieľa nedostal.
Už som sa s ním viac do cieľa nedostal.

Hore

Kým ti zamávam

hudba: Igor Pavelica, text: Jaroslav Pekárik
z albumu: Kamaráti

Dávno mám cestu zvolenú,
dávno dobre viem, čo chcem,
lenže zvládnuť xu snov
zatiaľ vôbec nemôžem.

Vždy som rád s banjom chodieval,
kde sa dalo tam som hral,
starej piesne nežné tóny
s láskou vychutnal.

Refrén:
Lenže banja zlatý hlas
rozochvieva iba nás.
Niekto z vás raz moju pieseň pochopí.
A tak stále viac sa snážím,
starej trati zbohom dám,
aby som spleť mojich tónov
zahral raz aj vám.

V očiach mám tie smädné tváre,
ktoré stále stretávam.
Ku mne letia ich otázky,
na ktoré odpovedám.

Tebe z rána slnko svieti,
ja ti moju pieseň hrám,
jemný vánok trávu skosí,
kým ti zamávam.

Hore

Ó moja láska

hudba: Nine Pound Hammer (trad.), text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Bolo to ráno, vravela si, že áno,
večer zas nie, večer zas nie.
Vraj, že som hlúpy, nie som však skúpy,
to každý vie, to každý vie.

Refrén:
Ó moja láska, dnes je z nej vráska,
to každý vie, to každý vie.
Ó moja láska, padá ti maska,
to každý vie, to každý vie.

Novučké auto, čert aby vzal to,
krásne šaty, kvety, šperky, rúž.
To ti je málo, chcela si, čo stálo
vždycky viac, než kupujem ti už.

Už koľko nocí som s tebou prebdel
a koľko dní a koľko dní.
Len samé sľuby, ja som to vedel,
že posledný, nie som posledný.

Hore

Po iskrách

hudba: Igor Pavelica, text: Peter Brhlovič
z albumu: Kamaráti

Len prilož ešte na oheň, chcem čítať príbehy,
čo premietajú plamene na plátno oblohy.
Stačí ticho pozerať, ich dej má správny spád
a všetko v nich je pravdivé, len prilož, kamarát.

V tom prvom z filmov ohňových mám veľmi mladú tvár
v tme dávam pusy dievčatám, čo chcú mať tajomstvá.
V tom druhom trochu mužnejší už beriem viac než dám,
no napokon vždy ľutujem, že musím zostať sám.

Refrén:
Keď život po iskrách odlieta do neba,
no ani po mraky nedoletí.
V škatuľke od čaju spomienka na teba,
za ničím neplačem, veď bol to len dym.

Ten tretí film je najkratší, no ťaží ako cent,
hrám v ňom iba s jedinou a nemá happyend.
Krúžok z medi v plechovke mi pripomína tú,
čo ma mala najradšej, no žil som pre partu.

V tom štvrtom robím kompromis a z party zbehne chlap.
Tej ďalšej to však nestačí a krčí ma jak zdrap.
Len prilož ešte na oheň, nech dohorí ten gýč.

A už sme tu len ty a ja a nezraní nás nič.

Hore

Posledný song

hudba: Igor Pavelica, text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Na nároží mlčky stával
v ruke slák a huslí tón.
Každé ráno piesne hrával,
pre ľudí najkrajší posledný bol song.

Refrén 1:
Ešte chvíľu pieseň hraj,
škoda huslí v prachu stáť.
Potom chvíľu premýšľaj
o šťastí, pre ktoré celý život hrá.

Refrén 2:
Občas niekto zastaví,
iný ide ďalej, nemá čas.
Možno niekto ti poradí,
čo vratiť by si chcel, odvial čas nám.

Starý bol a chcel sa vrátiť
v pesničkách o dvadsať liet.
Posledné sólo musel skrátiť,
ďaľší verš nedohral ani zopár viet.

Hore

Priznávam nerád

hudba: Igor Pavelica, text: Peter Brhlovič, Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Priznávam nerád, mám vlastnícke sklony,
no nezbieram autá a rodinné domy.
Priznávam nerád, mám chuť vziať si ženu,
no tá, ktorú hľadám, má nadmernú cenu.

Priznávam nerád, čo mal som, už nemám,
čo kúpil som draho, ti hneď lacno predám.
Priznávam nerád, že nemám rád lečo
a nechápem ľudí, čo vravia stále prečo.

Priznávam nerád, že život sa mení
a pred slnkom schovávam hlavu si v tieni.
Priznávam nerád, mám ešte chuť biť sa,
do chlapčenských rokov vkrádať sa a vžiť sa.

Priznávam nerád, že chcel som byť iný,
však nosím rád tričká a zodraté džíny.
Priznávam nerád, že z chlapca chlap býva,
kto nezmúdrie za múdrych občas sa skrýva.

Hore

Stanica snov

hudba: Igor Pavelica, text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Ako každý chlapec
z okna von si hľadel na vec,
prázdny dym chytať si chcel.
Aj hroznový strapec
skôr než dozrie, tak ho nezjedz,
musí dorásť, to si nevedel.

Refrén:
Preto rád sa túlaš stanicou,
kde vlaky nestoja, kde si len sám.
Život stáva sa ti hranicou
a nemáš pokoja, kde si len sám.

To, že tráva rastie,
modré nebo, že je štastie,
si predtým vôbec nevedel.
Teraz, keď máš smolu,
vravíš, je to kôli tomu,
že si celý život iba presedel.

Čakal si, však márne,
človek nie je vagón, starne,
kto nevystúpi, zostane v ňom sám.
Čo ti málo bolo včera,
možno dnes ti bude veľa,
tak premýšľaj, čo urobiť sa má.

Hore

Ten svoj vánok

hudba: Anton Rabel, text: Anton Rabel
z albumu: Kamaráti

Ešte raz sa obzri za ním, ešte pohyb váhavý
a už delí ťa od jeho čara šedý pás cesty.
Možno ešte hlavu obráti a možno zaerdží,
potom musíš sa už pobrať, šetriť svoje sny.

Refrén:
Zrazu máš znovu ten svoj vánok,
darmo hráš, že ho necítiš.
Veselý si, zabúdaš na spánok,
keď k nám prichodíš ...

Si štastný, keď naň sadáš, keď sedlo uchopíš,
snáď trochu neskôr zbadáš, že caš nedohoníš.
Vďačne si zabudol na stresy bežných dní,
vietor pieseň húdol, no čas nezastavíš.

O pár minút je tu mesto, koniec romantiky,
znovu hľadáš svoje miesto v záplave vecí.
Vysoký múr nových dojmov ťa celkom oddelí,
skúšaš spomenúť si na šepkanie rieky.

Hore

Zvony

hudba: Borders, text: Igor Pavelica
z albumu: Kamaráti

Posledný raz zazvonil a zmizol kdesy tam,
tam, kde ľudia volajú, zvony letia k nám.
Aj ten malý zvonec náš na koci dediny
zrazu zvoniť prestal nám a nebol jediný.

Čo to zrazu prišlo naň, že zazvoniť sa bál,
viete zvonec z dediny, to je svadba, pohreb a žiaľ.
Asi zmizol niekde tam, kde ľudia vravia Rím.
Už len tichý sprievod s ním kráča pozadím.

Refrén:
Kdesi v duši zvonec mám,veď bez neho som tu stále sám.
Ťažko mi je bez teba, neblahý pocit mám.
Musím zmieriť sa už s tým, že nevráti sa k nám.
Musím zmieriť sa už s tým, že nevráti sa k nám.

Hore

Mávam ten pocit

hudba: The Beatles, text: Radoslav Belcák, Igor Pavelica

Vravia, mám zlú, krivú tvár,
že často chodí k nám žien pár.
A zámožný stôl striedam rád,
rád z najkrajších si vecí vyberám.

Ty sa hráš na dobrú tvár,
vždy polnočnou hrou získaš dar.
O kráse tvojej každý vie,
čo skrývaš v srdci, kto mi odpovie.

Refrén:
Mávam ten pocit mávam,
že s tebou vstávam, tiež usínam.

Iný snáď by chcel byť pán,
čo vlastní s tebou jedno z rán.
Však ja sa k tebe nehodím,
je všetko zlé, čo dobré urobím.

Hore

Výročný oheň
hudba a text: Igor Pavelica

          C            G                      C
Dnes oheň výročný zapáľte prosím vás
                                                      F                C    C7
nech vzbĺkne v každom trampskom srdci vôkol nás.
               F            D#dim   C          A
A plameň sily,krásy,lásky a pravdy
                   D7                                                     G
v spomienkách na najbližších,nech nám horí navždy.

Ref.:         C                           G                     C   F C
Tak teda dvíhaj trampskú vlajku na stožiar
                 C             F                       C    F C
na počesť osady a trampov bohužiaľ.
              F                    D#dim           C   A
Ktorí už nie sú medzi nami na svete
             D7                            G
teraz sa túlajú po inej planéte.

Však raz sa určite stretneme všetci spolu
a ten kto nepríde bude mať veľkú smolu.
Nech oheň sily,krásy,lásky a pravdy
dnes večer zahorí za nás všetkých navždy.
Ref.:
Tak teda dvíhaj trampskú vlajku na stožiar
na počesť osady a trampov bohužiaľ.
[:Ktorí už nie sú medzi nami na svete
teraz sa túlajú po inej planéte.:]
      C C7 F D#dim G   F#maj7
           Vlajka vzhůru letí nám.

Hore